Prezidentka si pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu zaspomínala na jedno dôležité stretnutie. Prihovorila sa Rómom na sociálnej sieti okrem slovenčiny i v ich jazyku.
„O Rómskom holokauste, ktorého pamiatku obetí si dnes pripomíname, sa hovorí, že je nepoznaný a málo zdokumentovaný. O to cennejšie je zachovať spomienky ľudí, ktorých predkovia zažili Rómsky holokaust a podávajú svedectvo o neľudských činoch,“ uviedla prezidentka na začiatok svojho príhovoru.
„Na stretnutí s pani Adelou Makovou z Badína som počúvala príbehy, ktoré jej mama a stará mama rozprávali a ktoré sa týkali priamo jej rodiny. Mala len rok, keď gardisti zabili jej otca partizána. Rozprávala mi aj ako Rómov na sklonku vojny gardisti chytali na uliciach a popravovali v Kremničke. Ako po zavraždených ostali siroty. Ako Rómovia spoznávali svojich blízkych po vojne pri exhumácii v masových hroboch podľa oblečenia. Aj o tom, ako jej otčim, ktorý prežil dva koncentračné tábory, o týchto spomienkach pred rodinou a deťmi nechcel nikdy nehovoriť,“ zaspomínala Zuzana Čaputová.
„Povedala mi aj o svojom živote, ako doma nemali peniaze na štúdium a ako 14-ročná nastúpila do závodu Slovenka ako priadka, ukázala mi aj článok, ktorý napísali o jej usilovnosti. Ako keď po materskej deti nastúpili do školy, pracovala ako sanitárka na Darcovskej stanici krvi v Banskej Bystrici. Ako jej deti a vnúčatá vyštudovali vysoké školy a aká je na nich nesmierne hrdá. Veľmi si želá, aby ľudia našli k sebe cestu porozumenia, aby nevinní ľudia a deti nepociťovali strach, z nenávisti a z vojny, ktorú ona ešte ako maličká zažila,“ uviedla prezidentka.
„Aby sa história neopakovala, je potrebné porozumieť tomu, čo znamená nenávisť, ponižovanie a diskriminácia pre konkrétnych ľudí a ich rodiny, ktorí ju zažívajú. A ako sa dá skĺznuť od slov posilňujúcich predsudky a nenávisť, až k vyvražďovaniu. Nezabúdajme!“
Celý odkaz pripojila aj v jazyku Rómov: „Te e historija na avel pale kampel te achaľol, so hin ňenavisť, te čhivel varekas tele u diskriminacija konkretno manušen u lengere familijen, save la dźiven. U sar pes del te perel le lavendar save ľikeren predsudki u ňenavisť ži ko murdaripen. Ma bisteras!“
ZDROJ: FB Zuzana Čaputová
ZDROJ FOTO: FB Zuzana Čaputová
