Štefan Hamran priznal, že zvažuje svoju kandidatúru v nadchádzajúcich prezidentských voľbách 2024. Napriek tomu, že zatiaľ váha, webovú doménu už má.
Svoj záujem uchádzať sa o prezidentské kreslo potvrdil Hamran v stredu v rozhovore pre Denník N. Definitívne rozhodnutie ešte nespravil, napriek tomu si už stihol zaregistrovať webovú doménu prezidenthamran.sk. Právoplatné vyjadrenie plánuje zverejniť do konca tohto týždňa. Už po svojom dobrovoľnom odchode z postu policajného prezidenta avizoval, že zvažuje aj politickú kariéru.
Bývalý policajný prezident sa však vyjadril, že momentálne v tejto sfére neregistruje žiadneho lídra, ktorý by disponoval jeho sympatiami. Ako píšú TV noviny, medzi rozhodujúce faktory, ktoré ovplyvnia jeho kandidatúru, patrí dostatočné množstvo prostriedkov na kampaň, podporný tím a potrebný počet podpisov. Tie plánuje zháňať od občanov, nie poslancov. Hamran odmieta byť politickým kandidátom.
Jeho kandidatúre sa istotne nepoteší vládna koalícia, už v minulosti mu dala značne najavo, že jeho prítomnosť v politickej sfére nie je vítaná. Ako k tomu vôbec došlo? Štefan Hamran si krátko po vyhlásení novej vlády Roberta Fica podal žiadosť do civilu. Tri dni pred koncom jeho služby ho však dovolal nový minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Minister ho preradil do Popradu, pritom Hamran býva v Komárne. „Minister mal vážne výhrady voči vnášaniu politických a osobných postojov do výkonu funkcie policajného prezidenta, čo je v príkrom rozpore s tým, že každý príslušník polície sa má pri svojej práci riadiť výlučne zákonom,“ odvodňovalo Eštokovo rozhodnutie Ministerstvo vnútra na webe.
Súboj občianskych kandidátov už čoskoro
Hoci prvé prezidentské kolo už klope na dvere, zatiaľ sa s kandidátmi vrece neroztrhlo.Momentálne sú do prezidentských volieb prihlásený štyria oficiálny kandidáti. Doposiaľ sa neprihlásil žiaden politický. Ako prvému sa podarilo vyzbierať dostatok podpisov občianskemu kandidátovi Ivanovi Korčokovi, bývalému diplomatovi SR. Ako druhý v poradí oznámil svoj záujem o prezidentské kreslo bývalý šéf zahraničných vecí Ján Kubiš. Svojou kandidatúrou prekvapila najmä prvá ženská kandidátka, zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov, Beáta Janočková.
Ako najnovší kandidát pribudol ústavný právnik Ján Drogonec, podľa jeho slov sa ho doposiaľ médiá snažili zatlačiť do úzadia. Najviac je vytrvalo očakávaná kandidatúra predsedu Národnej rady Petra Pellegriniho (Hlas-SD), ten sa však ešte definitívne nerozhodol. Oficiálne stanovisko chce zverejniť po vianočných sviatkoch. Ak sa Pellegrini v blízkej dobe nevyjadrí, koaličné SNS má v pláne predstaviť vlastného kandidáta. O prezidentských kandidátoch sme viac písali v predošlom článku.
