Starostlivosť o pacienta so srdcovo-cievnym ochorením na Slovensku takmer po 30 rokoch samostatnosti je vo väčšine odborných oblastí, metód, liečebných a diagnostických postupov na tej istej úrovni ako v iných špičkových krajinách Európskej únie.
Pre TASR to zhodnotil námestník generálneho riaditeľa a primár oddelenia kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Juraj Maďarič. Hlavnou výzvou je podľa neho prilákať mladých kolegov. „V oblasti srdcovo-cievnych chorôb sme sa dokázali napojiť na celosvetový vývoj a rozdiely v spektre poskytovaných výkonov a v kvalite materiálu sa v tejto oblasti medicíny postupne minimalizovali,“ povedal Maďarič. Priblížil, že dôležitým na dobiehanie úrovne poskytovanej starostlivosti bol vznik kardiocentier, okrem Bratislavy aj v Banskej Bystrici a Košiciach. Vďaka tomu sa podľa jeho slov zvýšila dostupnosť špecializovaných výkonov pri liečbe akútneho infarktu myokardu či ochorení srdcového rytmu, až po program transplantácií srdca dospelých i detských pacientov. „Netreba však zabúdať aj na hrozbu, že prípadné ekonomické zaostávanie pôjde určite ruka v ruke aj s neschopnosťou preberať moderné trendy, lieky, nové finančne náročné liečebné postupy,“ zdôraznil Maďarič. Upozornil tiež na dlhodobý problém, ktorý sa v súvislosti s klesajúcim počtom zdravotníckych pracovníkov prehlbuje, a to dostupnosť kardiovaskulárnej starostlivosti v súčasnosti hlavne v ambulantnej sfére. „Tu sú rezervy a zdravotná starostlivosť na svoju skutočnú a komplexnú organizačnú reformu ešte stále čaká,“ doplnil.
Na margo výziev do budúcnosti poukázal, že tou hlavnou je prilákať mladých kolegov so záujmom o tieto odbory a poskytnúť im podmienky porovnateľné s okolitým svetom. „V kardiovaskulárnej medicíne sme toho na Slovensku schopní, so zázemím, aké máme v našich centrách, ako aj v našich odborných spoločnostiach,“ skonštatoval s tým, že na to okrem odhodlania skúsených lekárov treba aj financie. Varoval tiež pred dvoma narastajúcimi „epidémiami“, a to srdcového zlyhávania a cukrovky. „Epidémia srdcového zlyhávania si vyžaduje stále nové farmakologické, ako aj ekonomicky veľmi náročné technologické liečebné postupy a už dnes znamená a bude ešte viac znamenať veľkú morálnu a nákladovú výzvu pre naše zdravotníctvo,“ skonštatoval Maďarič. Očakáva, že aj náklady na starostlivosť o pacientov s cievnymi komplikáciami diabetu mellitus budú taktiež rásť astronomicky. Z klinicko-výskumného hľadiska považuje za veľkú výzvu regeneračnú bunkovú liečbu. „Hoci progres v tejto oblasti nie je taký, ako sa očakávalo. Napriek tomu ide o oblasť, do ktorej by sa malo ďalej investovať, či už z pohľadu ochorení srdca alebo ciev,“ zhrnul. Za dôležitú výzvu slovenského zdravotníctva aj spoločnosti pokladá prinavrátenie vážnosti a rešpektu lekárskemu stavu na Slovensku a zároveň zvýšenie úcty k obetavému sesterskému stavu. „Pandémia COVID-19 priniesla pre zdravotnícky personál isté zadosťučinenie vo forme uvedomenia si spoločnosťou náročnosť ich povolania. Odrazilo sa to v mnohých ďakovaniach, či už jednotlivcov, skupín, politikov a politických strán, ako aj vo výraznom zviditeľňovaní náročnosti lekárskej a sesterskej práce médiami. Avšak táto eufória postupne vyprchá a do výraznejších krokov na zlepšenie situácie v zdravotníctve sa, bohužiaľ, príliš nepreniesla,“ uzavrel Maďarič.
ZDROJ: teraz.sk
ZDROJ FOTO: teraz.sk
