V pondelok ohlásila svoju kandidatúru na prezidentku v budúcoročných voľbách zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov Beáta Janočková. Táto iniciatíva sa venuje združovaniu rodičov, ktorý sa nemôžu dostať ku svojim deťom aj napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu. Do volieb vstupuje Janočková ako nezávislá kandidátka, momentálne začína zbierať podpisy.
V pondelok pred prezidentským palácom oznámila aktivistka pre verejnosť a médiá svoju kandidatúru. “Ako zakladateľka Iniciatívy za vymazaných rodičov dlhé roky bojujem proti korupcií, proti kupovaniu rozsudkov v sporoch o deti a nevymožiteľnosti práva. Zároveň dlhé roky pomáham obetiam justície,” priblížila pre médiá Janočková dôvody pre svoju kandidatúru.
Podľa TASR Košická aktivistka verí, že budúcnosť Slovenska je v deťoch. Národ podľa nej nepotrebuje vyslúžilých diplomatov ani súčasných politikov, ktorí zlyhávajú na plnej čiare. Slovensko potrebuje odvážlivca, ktorý bude dohliadať na dodržiavanie práva a ústavný chod orgánov. Nová hlava štátu má podľa nej v prvom rade hájiť práva obyčajných občanov a nie úzku skupinu vyvolených.
Kampaň si Janočková plánuje financovať z vlastných zdrojov a z dobrovoľných príspevkov občanov.
Kto je Beáta Janočková?
Janočková je verejnosti známa najmä pre jej vysoko medializovaný prípad sporu o opatrovníctvo. Ako v ozname svojej kandidatúry uviedla, už vyše 4 rokov neobjala vlastného syna. Od roku 2017 totižto bojuje so svojim bývalým partnerom, šéfom Vodohospodárskej výstavby, Kvocerom o ich syna. V spore o opatrovníctvo doposiaľ nepadlo definitívne rozhodnutie, z toho dôvodu syn neustále ostáva v starostlivosti otca.
Po ich búrlivom rozchode požiadal Daniel Kvocera o zverenie starostlivosti, ktorému už v priebehu 5 dní vyhovela sudkyňa. Po 3,5 roku intenzívneho boja zo strany matky bol Krajským súdom v Bratislave rozsudok uznaný za nezákonný, a prípad bol zverený druhej sudkyni. Janečková sa bránila aj na rezorte spravodlivosti proti znalcovi, ktorý posudzoval osobnostné predpoklady oboch rodičov na výchovu syna. Rezort vtedy priznal, že znalec niekoľkokrát pochybil, uvádza portál PLUS 7 DNÍ. Svojho syna by mala aktivistka vídať každý druhý víkend, avšak od roku 2018 ho nevidela ani raz. Ich stretnutiam bráni jej expartner Kvocer. Na základe vlastnej skúsenosti s pochybením zákona súdnictva založila Košičanka Iniciatívu za vymazaných rodičov.
Prvé kolo prezidentských volieb sa podľa Ústavy SR musí konať najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Termín potom vyhlasuje predseda Národnej rady SR. Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa skončí 15. júna 2023, prvé kolo volieb by sa tak malo uskutočniť už v apríli. Predseda NR je povinný vyhlásiť daný termín najneskôr 18. februára. Doposiaľ svoju kandidatúru verejne oznámili dvaja bývalí ministri, exminister spravodlivosti Ivan Korčok a bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš. Svoj záujem o prezidentské kreslo vyjadril aj bývalý neúspešný kandidát Štefan Harabin. Ako prvému občianskemu kandidátovi sa podarilo vyzbierať dostatočný počet podpisov na kandidáciu Korčokovi.
