Vo voľbách tak prídeme o viac ako 50-tisíc hlasov.
V roku 2012 hlasovalo z cudziny až 7-tisíc Slovákov. V roku 2016 za ich počet zvýšil na 17-tisíc. Je evidentné, že tento trend má stúpajúcu tendenciu, keďže v minuloročných parlamentných voľbách odoslalo hlasovaciu obálku zo zahraničia až 58-tisíc Slovákov, uvádza SME. Pri takýchto počtoch už je možné, že bude mať volebná reštrikcia dopad na finálny výsledok volieb. Prečo nám teda stále nie je umožnené voliť zo zahraničia?
Už v minulosti sa o zmeny v tejto oblasti pokúšala bývalá vláda. Vládnej koalícii pod vedením Igora Matoviča (Slovensko), Borisa Kollára (Sme rodina) a Veroniky Remišovej (Za ľudí) chýbalo len sedem hlasov, aby návrh prešiel. Nasledujúca vláda Eduarda Hegera (v tom čase OĽaNO) chcela zase spojiť prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu, pre zvýšenie účasti. Zákon, podobne ako ten predošlý, taktiež neprešiel.
Kto bude znevýhodnený?
Podľa sociológa a šéfa prieskumnej agentúry Focus Martina Slosiarika, čo sa týka počtu voličov zo zahraničia, nejde v prezidentských voľbách o tak významnú časť, prezradil pre TVnoviny. Občania majú o ne totiž menší záujem ako o tie parlamentné. Problematiku skôr vníma v právach a diskriminácii Slovákov žijúcich v zahraničí. Slosiarik však upozorňuje, že ak by bol výsledok medzi dvoma kandidátmi veľmi tesný, absencia zahraničných hlasov by mohla zavážiť.
Ako sme už predtým písali, na základe predbežných výsledkov vychádza tesný súboj na Petra Pellegriniho (Hlas-SD) a Ivana Korčoka. Obaja sa v tesnom zástupe pravdepodobne dostanú do druhého kola. Zatiaľ má však Pellegrini náskok, no len veľmi malý. Doterajšie výsledky volieb ukázali, že Slováci zo zahraničia preferujú liberálne orientovaných kandidátov. Z toho vyplýva, že stratu hlasov pocíti najviac občiansky kandidát Ivan Korčok.
