Najúspešnejším lídrom v prieskume je nepochybne HLAS-SD. Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali vo februári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,9 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. SaS by skončila štvrtá so ziskom 7,9 percenta hlasov. Nasleduje OĽANO so 7,3 percenta, Sme rodina so 7,1 percenta a KDH so 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,6 percenta hlasov.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali vo februári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,9 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. SaS by skončila štvrtá so ziskom 7,9 percenta hlasov. Nasleduje OĽANO so 7,3 percenta, Sme rodina so 7,1 percenta a KDH so 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,6 percenta hlasov.
Lídri bývalej koalície vlády Eduarda Hegera v dôveryhodnosti neustále klesajú. Zvrat nastáva na opačnej strane lode. Opoziční šéfovia strán, vrátane mimoparlamentných, v dôveryhodnosti stúpajú.
Dôveru čoraz viac získava strana Petra Pellegriniho HLAS – SD. Na margo týchto informácií možno stojí za zmienku podotknúť, že dôvera klesá aj v meno súčasnej prezidentky.
HLAS – SD nepochybne prebehol všetky politické strany. Výsledný priemer za štvrťrok je však takmer rovnaký ako v prieskumoch z konca novembra. Môžeme preto povedať, že pohyb si dlhodobo udržiava rovnaké čísla a trend je v podstate konštantný. Otázka toho, či zostanú na vrchole, alebo či ich predbehne konkurenčná strana SMĚR – sociálni demokrati – je však relevantná.
Volebné sľuby voličom na sociálnych sieťach zahŕňajú napríklad podporu bezplatných školských obedov, rozmrazovanie minimálnych dôchodkov alebo zdvojnásobenie dôchodkov. Strana dôrazne presadzuje podporu sociálnych vecí, ako je podpora vzdelávania alebo zdravotnej starostlivosti, a výrazne sa oddeľuje od názorov súčasného premiéra Hegera. Na rozdiel od neho nemajú ani proeurópsky, ani proatlantický názor. Volebná kampaň sa zameriava predovšetkým na kritiku súčasnej vlády.
Sám Pellegrini zastáva názor Slovenska na Ukrajinu a na sociálnych sieťach veľmi nesúhlasne komentuje medzinárodnú politiku súčasného premiéra, ktorý na Ukrajinu posiela vojenskú techniku.
„Ak má dnes vláda miliardy eur na nákup nových tankov, musí mať tiež dosť na to, aby zabránila hladným deťom a státisícom dôchodcov spadnúť pod hranicu chudoby,“ kritizoval na svojej facebookovej stránke (tiež pod hlavičkou HLAS-SD).
SaS vytrvale odmieta júnové voľby, čo môže výrazne ovplyvniť pozíciu tejto strany vo vláde a voľbách. Sas sa možno prvýkrát od svojho vzniku nedostane do parlamentu. Podpora slovenského ľudu za február je necelý osem percent, presnejšie, 7,9.
Richard Sulík, predseda strany SaS sa síce stále drží dohody s bývalými koaličnými partnermi na septembrovom termíne volieb, no práve júnový dátum by mohol po prepade preferencií SaS k hranici zvoliteľnosti zvýšiť jej šance dostať sa do Národnej rady.
Sulík by podporou volieb pred letom výrazne zamiešal karty svojim konkurentom, skrátil by sa tak čas na oslovenie voliča až o tri mesiace vo fáze, keď nové politické projekty ešte len vznikajú.
Do predvolebnej hry vstúpila i nová strana Mikuláša Dzurindu, Modrá koalícia, jej premiéra vyzerá vskutku netradične. Zorganizovali zatiaľ iba jednu tlačovku, zatiaľ nepredstavili lídra a prvé prieskumy ukázali dosť nízku podporu ľudí, podporu do dvoch percent.
SMER- SD je známy svojou húževnatosťou, inak to nie je ani teraz. Aj napriek neúspechu chce zvolať ďalšiu parlamentnú schôdzu a snažiť sa presunúť voľby z 30. septembra na 24. júna. Opäť však zohráva dôležitú rolu SaS, opozícia by totiž ani s hlasmi Sme rodina bez SaS nenazbierala potrebný počet hlasov.
SMER je druhou najpreferovanejšou stranou v jesenných parlamentných voľbách je SMER – sociálna demokracia. Na rozdiel od konkurenčnej strany HLAS-SD, ktorá má mierny náskok, je to organizácia s relatívne dlhou tradíciou. Podľa ich skromných slov je najväčšou a najúspešnejšou politickou stranou na Slovensku od svojho vzniku v roku 1999.
Orientácia politickej kampane strany nie je prekvapujúca. Pokiaľ ide o hodnoty, je veľmi blízko k HLAS-SD, čo je pravdepodobne to, čo každý očakával. Ich súčasná kampaň však nemá nijaké konkrétne ciele. Hlavným cieľom je zachovanie sociálnej demokracie.
V rámci národnej politiky obhajujú „podporu záujmov slabších a zraniteľných skupín“, ako to uvádzajú na svojich webových stránkach. Napriek tomu bol Fico v minulosti niekoľkokrát kritizovaný za svoje silné názory proti rómskej menšine. Postoj k medzinárodnej politickej situácii sa riadi mottom Slovensko na prvom mieste. A aj keď hovoria, že nie sú proti EÚ, nie vždy to tak funguje.
Treťou najmocnejšou stranou nadchádzajúcich volieb je Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko získalo od konca novembra 2022 do polovice januára 2023 ďalšie 3 % voličov, čím sa stalo najväčším skokanom v prieskumoch verejnej mienky. Dokazujú to údaje z agentúr Focus a Ako. Ich súčasná podpora je 13,2 % a priemer za posledný štvrťrok je menej ako 12 %. Ak však vezmeme do úvahy podobné smerovanie strán HLAS-SD a SMER-SD, Progresívne Slovensko bude takmer určite vo vláde v opozícii. Aby tomu zabránili, museli by zostaviť koalíciu so SaS, OĽaNO, Sme rodinou a KDH. Vytvorila by sa ešte rozčlenenejšia koalícia ako tá, ktorá bola schválená v návrhu na vyslovenie nedôvery v decembri.
Strana sa zameriava predovšetkým na menšiny a mladých občanov. Podporujú rovnaké práva pre všetkých, slobodu médií, ochranu životného prostredia alebo napríklad otvorené dvere do Európy. Svoj program rozdelili do troch oblastí: pokrok, sloboda a rovnosť. Jedným z propagovaných bodov je aj podpora LGBTQI+ komunity. V oblasti medzinárodnej politiky sa progresívci priklonili k politike EÚ. Sú tiež členmi Európskej liberálnej strany, Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Hnutie sa netají ani pozitívnym prístupom k účasti Slovenska na pomoci Ukrajine.
Bývalý líder vlády, hnutie OĽaNO, dosahuje ešte menší úspech než SaS. Hlasovalo by za nich len 7,3 percenta ľudí. Vyzerá to však, že toto číslo opäť klesne, hoci Igor Matovič sa pokúsil o zmenu.
Jeho najnovší „atómový“ výstrelok vyvolal oprávnené obavy. V novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva navrhuje líder OĽaNO 500 eurami odmeňovať tých, čo prídu voliť, a „trestať“ tak tých, čo neprídu.
Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO) vzniklo ako poctivé protikorupčné hnutie s cieľom poraziť skorumpovaných politikov a ich politické strany. Od začiatku sa snažili na Slovensku napraviť chyby, čo však viedlo k pádu vlády.
Najmenšie preferencie získala strana SNS, v rovine štyroch percent. Slovenská národná strana (SNS) je národne orientovanou, konzervatívnou, stredo-pravicovou stranou opierajúcou sa o európsko-kresťanský hodnotový systém, s tromi programovými piliermi – národným, kresťanským a sociálnym. Hlavnou prioritou je presadzovanie zvrchovanej, suverénnej Slovenskej republiky s hľadaním všeobecného dobra pre príslušníkov štátotvorného slovenského národa vo svojom vlastnom štáte, vrátane plnohodnotného uplatnenia všetkých jej obyvateľov bez rozdielu národnosti a vyznania.
SNS síce presadzuje politické, hospodárske, kultúrne a spoločenské formovanie Slovenska ako suverénneho národného štátu, usiluje sa o ochranu a rozvoj pozitívneho vlastenectva, zdravého národného povedomia, spôsobu myslenia a hodnôt slovenského národa, lojality k svojej vlasti, hrdosti na národnú kultúru, jazyk, dejiny a duchovný odkaz našich predkov ako súčasť prirodzenej identity jednotlivca, no to zrejme nestačí na to, aby sa dostali k vedeniu Slovenska.
Presadzuje tiež moderným spôsobom rozvíjanie tradičných hodnôt Slovákov – vlasť, rodinu, vieru, národnú hrdosť, zodpovednosť, sebestačnosť. Progresívnym spôsobom aktualizuje trvalý myšlienkový odkaz – ideály, princípy a hodnoty zakladateľov národnej strany z roku 1871.
SNS uprednostňuje absolútnu slobodu rozhodovania a výlučnú zodpovednosť len pred slovenským národom. V neistom prostredí globalizujúceho sa sveta presadzuje ochranu štátnosti, národa a jednotlivca pred negatívnymi javmi demoralizácie, straty orientácie a tradičných hodnôt.
Najúspešnejším lídrom v tabuľke je nepochybne HLAS-SD. Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali vo februári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,9 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. SaS by skončila štvrtá so ziskom 7,9 percenta hlasov. Nasleduje OĽANO so 7,3 percenta, Sme rodina so 7,1 percenta a KDH so 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,6 percenta hlasov.
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali vo februári, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 18,9 percenta hlasov. Nasleduje Smer-SD so 16,3 percenta a Progresívne Slovensko (PS) s 13,7 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane. SaS by skončila štvrtá so ziskom 7,9 percenta hlasov. Nasleduje OĽANO so 7,3 percenta, Sme rodina so 7,1 percenta a KDH so 6,9 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so ziskom 6,6 percenta hlasov.
ZDROJ: FB, TV Markíza, Focus, AKO, SME, redakcia
ZDROJ FOTO:FB Národná rada SR
