Odhalenie, že šéf Republiky Milan Uhrík bol niekoľko rokov členom mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia, ktorá mala prozápadnú orientáciu, rozvíja nový pohľad na jeho politický vývoj. Článok preskúma jeho prechod z prozápadného tábora k extrémistickému hnutiu ĽSNS a zdôrazní dôležitosť týchto poznatkov v kontexte jeho súčasnej politiky.
Politické prechody a zmeny názorov sú bežným javom v politike. Niektorí politickí aktéri sa však vyznačujú dramatickými zmenami postojov a prechodmi medzi stranami s úplne odlišnými ideológiami. Jeden taký jedinečný príbeh je cesta Milana Uhríka, dnešného šéfa Republiky na Slovensku. Uhrík prešiel politickým vývojom, ktorý ho zaviedol z mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia (NG), ktorá bola prozápadná a konzervatívno-liberálna, k ĽSNS, strane s extrémistickými postojmi a odmietavým postojom k NATO a EÚ.
Začiatky v SDKÚ Nová Generácia
Keď Milan Uhrík vstúpil do mládežníckej organizácie SDKÚ Nová Generácia (NG), bolo to v období, keď bola strana vedená Mikulášom Dzurindom súčasťou vládnej koalície a zdôrazňovala prozápadnú orientáciu. NG bola známa svojím konzervatívno-liberálnym zameraním a bola financovaná aj zo zahraničia. Bola pevne spojená so SDKÚ a jej existencia vychádzala zo stanov strany. Financovanie organizácie pomáhali nemecké nadácie, ako Konrad-Adenauer-Stiftung a Hanns Seidel Stiftung.
Tichý odchod z Prozápadného Tábora
Milan Uhrík sa však neskôr rozhodol opustiť prozápadné tábory a pripojiť sa k Ľudovej strane Naše Slovensko (ĽSNS). Táto strana, vedená Marianom Kotlebom, je známa svojimi extrémistickými postojmi, odmietaním EU a NATO a nacionalistickým zameraním. Uhríkov prechod na stranu s tak odlišnými postojmi bol z počiatku prekvapením pre mnohých.
Čo viedlo k jeho rozhodnutiu?
Milan Uhrík tvrdí, že jeho členstvo v NG bolo skôr mladíckym pokusom a že čoskoro zistil, že táto organizácia nie je pre neho to pravé miesto. Svoju politickú evolúciu zdôvodňuje tým, že v čase svojho členstva v NG sa dostal do konfliktov kvôli svojim názorom týkajúcim sa USA, NATO a nesrovnalostí s tzv. neprispôsobivými Cigánmi. Tieto konflikty prízvukujú jeho odchod z NG a jeho neskorší vstup do ĽSNS.
Reakcie politického prostredia
Ako bývalý predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, tak aj niektorí bývalí členovia NG, vrátane Tomáša Smutného, reagovali na Uhríkovu politickú cestu s určitým prekvapením. Predovšetkým preto, že Nová Generácia bola spojovaná so SDKÚ a jeho hodnotovou orientáciou. Väčšina členov NG bola podľa Smutného stredopravicového zmýšľania, a tak situácia okolo Uhríkovho odchoduz NG a neskôr jeho príchod k ĽSNS prekvapila.
Otázne zostáva, či Milan Uhrík nebol aj členom samotnej SDKÚ. Bývalý sekretár Novej Generácie, Pavol Turčina, tvrdil v roku 2009, že zo zhruba 500 členov organizácie bolo približne 60 percent aj straníkmi SDKÚ. Uhrík na túto otázku neodpovedal.
Bývalý predseda SDKÚ, Mikuláš Dzurinda, uviedol, že o Uhríkovom pôsobení v NG a jeho neskorej politickej zmene nevedel. Taktiež zdôraznil, že Nová Generácia bola samostatnou organizáciou a od strany bola úplne nezávislá, aj pri prijímaní členov.
Milan Uhrík sa neskôr pridal k strane Marian Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). Jeho politická cesta pokračovala vytvorením vlastného hnutia, Republika, po tom, čo opustil ĽSNS.
