Z východoukrajinského mesta Volnovacha a blízkych obcí sa v sobotu počas krátkeho prímeria podarilo evakuovať len asi 400 ľudí. S odvolaním sa na ukrajinské úrady o tom informovala spravodajská stanica BBC. Pripomenula, že pôvodný plán počítal s tým, že od 8:00 SEČ, keď malo prímerie začať platiť, sa počas dňa podarí evakuovať viac ako 15 000 civilistov. Gubernátor Doneckej oblastnej vojenskej správy Pavlo Kyrylenko informoval, že evakuovanými sú ľudia, čo sa svojpomocne dostali deň predtým do osady, neďaleko ktorej sa zastavila kolóna vozidiel vyslaných na ich prevoz do bezpečia.
Vysvetlil, že úrady mali pripravené vozidlá na evakuáciu výrazne väčšieho počtu ľudí. Ich kolóna sa však musela zastaviť, lebo „Rusi opäť začali Volnovachu nemilosrdne ostreľovať“ a „pohybovať sa tam bolo mimoriadne nebezpečné“. Dodal, že evakuovaných ľudí ľudí odvážajú na bezpečné miesto.
V ukrajinskom meste Cherson, ktoré kontrolujú ruské jednotky, protestuje proti okupácii zhruba 2 000 miestnych obyvateľov. Demonštranti vyšli von dnes ráno s ukrajinskými zástavami a spievali hymnu. Kričali tiež heslá ako „Rusi, choďte domov!“ a „Cherson je Ukrajina!“.
Podľa BBC majú Rusi zriadené kontrolné stanovištia po celom meste a preverujú vodičov. Podľa miestnych obyvateľov majú zoznam osôb, ktoré chcú zajať.
Akákoľvek krajina, ktorá vyhlási bezletovú zónu nad Ukrajinou sa priamo zapojí do ozbrojeného konfliktu s Ruskom, vyhlásil v sobotu ruský prezident Vladimir Putin. TASR o tom informovala na základe správy agentúry AFP.
„Akýkoľvek pohyb v tomto smere budeme považovať za účasť tejto krajiny na ozbrojenom konflikte,“ povedal Putin počas stretnutia so zamestnancami ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot.
Šéf Kremľa zároveň dodal, že neplánuje v Rusku zaviesť stanné právo. „Stanné právo by sa malo zaviesť iba v prípadoch, keď dôjde k vonkajšej agresii (voči Rusku). Momentálne sa to nedeje a dúfam, že sa ani nebude,“ povedal Putin.
NATO v piatok odmietlo výzvy ukrajinských činiteľov na zriadenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní spojenci však Putina varovali pred novými sankciami, ak nezastaví vojnové ťaženie na Ukrajine.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg uviedol, že jeho aliancia nebude zasahovať do tohto konfliktu z obavy z priamych zrážok s Moskvou, ktoré by mohli prerásť do širšieho konfliktu.
Úrady juhoukrajinského mesta Mariupoľ sa v sobotu rozhodli odložiť plánovanú evakuáciu civilného obyvateľstva, pretože ruské vojská údajne nedodržiavajú dohodnuté dočasné prímerie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
„Vzhľadom na skutočnosť, že ruská strana nedodržiava prímerie a pokračuje v ostreľovaní jednak samotného Mariupoľu a aj jeho okolia, ako aj z bezpečnostných dôvodov bola evakuácia civilného obyvateľstva odložená,“ uviedli predstavitelia mesta vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach.
Ukrajinská vláda uviedla pre agentúru Reuters, že plánuje z Mariupoľu evakuovať približne 200 000 ľudí a z mesta Volnovacha 15 000.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki vyzval na ďalšie sprísnenie sankcií uvalených na Rusko vrátane odrezania všetkých ruských bánk od medzibankového platobného systému SWIFT. Uviedol to po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom v meste Rzeszów na juhovýchode Poľska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Morawiecki a Blinken sa rozprávali o ďalšom sprísnení sankcií a zmrazovaní aktív Moskvy, ktoré by podľa poľského premiéra mali mať „zdrvujúci“ účinok pre ruskú ekonomiku. Morawiecki ďalej uviedol, že sa s Blinkenom dohodli na potrebe posilniť východné krídlo NATO. Poľsko v tejto súvislosti žiada vyslanie ďalších amerických vojakov na svoje územie. Momentálne sa ich v Poľsku nachádza viac ako 10 000. Poliaci už prijali 700 000 utečencov z Ukrajiny a v nasledujúcich týždňoch očakáva ďalšie státisíce, ak sa ruské vojská nestiahnu.
Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell sa otvorene vyjadruje v prospech Číny ako sprostredkovateľa vo vojne Ruska proti Ukrajine. „Neexistuje alternatíva. My (Európania) nemôžeme byť sprostredkovateľmi. A nemôžu to byť ani USA. Kto teda iný? Musí to byť Čína, o tom som presvedčený,“ povedal.
Britské ministerstvo obrany dnes informovalo, že intenzita ruskej ofenzívy sa znižuje. Ukrajina zatiaľ ešte stále ovláda mestá Charkov, Černihiv a Mariupoľ, pričom prichádzajú informácie o pouličných bojoch v meste Sumy, spresnilo britské ministerstvo.
„Je však veľmi pravdepodobné, že všetky štyri mestá sú obkľúčené ruskými jednotkami,“ doplnilo ministerstvo v aktualizačnom tweete. „Ruské jednotky pravdepodobne postupujú na juhoukrajinské prístavné mesto Mykolajiv. Existuje však reálna možnosť, že niektoré jednotky sa pokúsia toto mesto obísť a vydajú sa smerom k Odese,“ dodal na Twitteri britský rezort obrany.
Ruské štátne tlačové agentúry informovali, že ruská armáda vyhlásila v sobotu v dvoch územných oblastiach Ukrajiny prímerie, ktoré umožní civilnému obyvateľstvu, aby sa z nich mohlo vysťahovať. Píše o tom agentúra AP.
Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení, ktoré podľa AP priniesli agentúry RIA Novosti a TASS, uvádza, že dalo súhlas na vytvorenie evakuačných únikových ciest, ktoré umožnia evakuáciu civilistov zo strategického prístavného mesta Mariupoľ na ukrajinskom juhovýchode a z mesta Volnovacha na východe Ukrajiny.
Ukrajinské ozbrojené sily túto informáciu bezprostredne nepotvrdili a nevedno zatiaľ ani to, dokedy budú tieto humanitárne koridory otvorené, približuje AP.
Na vytvorenie humanitárneho koridoru vyzval niekoľko hodín predtým mariupoľský starosta Vadym Bojčenko. Na sociálnej sieti Telegram zároveň uviedol, že jeho mesto je po niekoľkých dňoch bezohľadných útokov pod blokádou ruskej armády.
„Našou prioritou je nastolenie prímeria, aby sme mohli obnoviť životne dôležitú infraštruktúru a zriadiť humanitárny koridor, ktorým sa do mesta dostanú potraviny a lieky,“ dodal.
Mariupoľ sa nachádza na pobreží Azovského mora a má približne 450 000 obyvateľov. Mesto, ostreľované ruskými silami, je fakticky odrezané od zásob pitnej vody aj elektrického prúdu, pričom jeho obyvateľov sužuje chladné počasie.
V troskách zbombardovanej obytnej budovy v ukrajinskom meste Boroďanka neďaleko Kyjeva zrejme po stredajšom raketovom útoku uviazlo až 100 ľudí. Informovala o tom v piatok spravodajská stanica CNN s odvolaním sa na Štátnu službu Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS).
Hovorkyňa DSNS uviedla, že v troskách budovy môže byť uviaznutých približne 100 ľudí, avšak v tejto chvíli nie je možné určiť presný počet. „Záchranári pre neustále ostreľovanie nemajú prístup k týmto ľuďom. Sme pripravení evakuovať ich hneď, ako bude dosiahnutá dohoda o zelenom koridore,“ uviedla pre CNN hovorkyňa.
Boroďanka sa nachádza severozápadne od Kyjeva a v uplynulých dňoch v nej, rovnako ako v iných okolitých mestách, neustále dochádza k ostreľovaniu. V tejto oblasti sa v súčasnosti odohrávajú najťažšie boje odvtedy, čo Rusko 24. februára napadlo Ukrajinu.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval európske krajiny, aby nezostávali ticho a vyšli do ulíc na podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii. „Vyjdite do ulíc, podporte naše úsilie a podporte náš boj,“ povedal Zelenskyj vo videoprejave, ktorý sprostredkovali viaceré európske médiá i sociálne siete. Zelenskyj povedal, že „ak nevydrží Ukrajina, nevydrží celá Európa, ak padneme my, vy padnete tiež“, dodal. „Prosím, nezostávajte potichu, nezatvárajte oči, poďte a podporujte Ukrajinu, ako len môžete,“ povedal ukrajinský prezident.
Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) zablokovala v piatok sociálnu sieť Twitter. K tomuto kroku pristúpila krátko po tom, ako v Rusku zablokovali aj Facebook. Redaktor tlačovej agentúry AFP potvrdil, že v Rusku nie je možné aktualizovať nástenku na Twitteri. Roskomnadzor nevydal žiadne vyjadrenie, ktorým by vysvetlil dôvod, pre ktorý pristúpil k zablokovaniu Twitteru. Ruské médiá však podľa AFP uvádzajú, že túto sociálnu sieť zablokovali na žiadosť ruského generálneho prokurátora, ktorú podal ešte 24. februára – v deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu.
ZDROJ: teraz.sk, webnoviny.sk, Twitter
ZDROJ FOTO: VH
