Obzrime sa za diskutovaným nákupom kolesových bojových obrnených vozidiel (BOV 8×8), ktorý sprevádza kritika opozície. Podivné a nepodpísanou štúdiou uskutočniteľnosti podložené rozhodnutie pre fínske vozidlá Patria v dôsledku nadväzuje na pôvodnú zákazku, ktorú Jaroslav Naď zastavil so slovami, že išlo o manuál na netransparentnosť. Také veci nevznikajú samy od seba a je dobré sa pozrieť na väzby ľudí, ktorí sa okolo zákaziek pohybujú. Problém BOV 8×8 môžu dobre ilustrovať styky ľudí ako sú Tomáš Maroš, Ján Hoľko, Ivan Šubrt alebo Miroslav Výboh.
Tomáš Maroš je majiteľom spoločnosti CSM Industries, ktorá má v projekte BOV 8×8 hrať dôležitú úlohu – má sa totiž podieľať na výrobe vozidiel Patria AMV, a tým významne prispieť k naplneniu požiadavky zaistenia minimálne 40% účasti slovenského priemyslu na zákazke. Odhliadnime teraz od toho, že CSM Industries sa doteraz zaoberala skôr výrobou nadstavieb civilných vozidiel na podvozky od iných výrobcov. Nemenej zaujímavé sú väzby, ktoré má človek s kľúčovou zodpovednosťou za jednu z najdôležitejších akvizícií výzbroje pre OS SR s ruským podsvetím, a ako sa vlastne môže vôbec stať, že práve jeho firma sa dostane do takej pozície.
Ten príbeh bol v médiách už dostatočne popísaný, ale v novom kontexte stojí za to ho pripomenúť. Ide o obchodné väzby Tomáša Maroša sruskou podnikateľskou rodinou Salmanovcov. Maroš snimi podnikal od roku 2003. Sergej a Alexander Salmanov boli pred dvoma rokmi odsúdení na tresty odňatia slobody na 6 a 7 rokov a na vysokú pokutu, a to za krátenie daní, uplácanie a vyhrážanie. Maroš sa od nich následne dištancoval. Roky s nimi však obchodoval v rámci AB Kozmetika group. Fínska Patria si potom práve jeho firmu vybrala, aby sa podieľala na montovaní obrnených vozidiel. A Ministerstvu obrany to nevadí. Naopak, Maroš nie je jediným človekom s podivnými väzbami z minulosti, ktorý sa na zavádzaní vozidiel Patria AMV do výzbroje OS SR bude podieľať.
Medzi najväčších obchodných partnerov Ministerstva obrany patrí akciová spoločnosť WILLING. V nej hrá významnú úlohu Ivan Šubrt, ktorý v minulosti pôsobil v štatutárnych orgánoch DMD GROUP, ktorý je dnes vlastníkom spoločnosti KONSTRUKTA – Defence a.s. Šubrt má „prirodzené“ väzby s Miroslavom Výbohom, ktorý bol v roku 2021 obvinený z korupcie a bol naň vydaný medzinárodný zatykač. Zhodou okolností sa Výbohovo meno objavilo v inej kauze kolesových obrnených vozidiel – keď si Česká republika kúpila Pandury. Vtedajšiu korupciu si odsedel poradca tedajšieho českého premiéra Dalík. Spoločnosť WILLING je zástupcom ruskej firmy RSK MiG na Slovensku a má lukratívnu zmluvu na údržbu ex-sovietskych stíhačiek MiG-29, ktoré OS SR stále prevádzkujú. Okrem stykov s Výbohom je tu tiež dávnejšia Šubrtova minulosť: vo s väzkoch ŠtB je vedený pod niekoľkými krycími menami ako osoba preverovaná, kandidát tajnej spolupráce, a pretože sa osvedčil, aj ako agent.
A temná linka ŠtB vedie k ďalšiemu menu, ktoré je pre finálny úspech finskej Patrie na Slovensku zrejme z najdôležitejších, hoci už vypadlo z kola von. V pôvodnej zákazke, ktorú Jaroslav Naď zrušil, presadzoval fínske riešenie vtedajší emisár Andreja Danka na Ministerstve obrany, generálny tajomník služebného úradu MO SR Ján Hoľko. Absolvent Vojenskej politickej akadémie Klementa Gottwalda, politruk ČSLA, plukovník komunistickej vojenskej tajnej služby, ktorý v 90. rokoch podnikal spoločne s generálom Aloizom Lorencom, šéfom prednovembrovej ŠtB a v rámci spoločnosti Alfa VS poskytovali služby vo blasti ochrany.
Okrem Lorenca tu je aj v prípade Hoľka väzba na pána Výboha, a to v rámci firmy R-sys, ktorá dodávala armáde predražené komunikačné prostriedky na riadenie prevádzky na vojenských letiskách. Keď sa prvýkrát rozhodovalo o náhrade obrnených transportérov SKOT novou technikou, Hoľko sa bil za fínsku Patriu veľmi nevyberanými prostriedkami. Tvrdil napríklad, že nemecká konkurencia nechce do projektu zapojiť slovenský priemysel, že chce len dodať vozidlá tak povediac na kľúč.
Za jeho pôsobenia na ministerstve nebol projekt dokončený. Ale pachuť zostáva, pretože napriek premetu zroku 2020 a ukončeniu sporného nákupu sme dnes prakticky presne v situácii, ktorá by pánovi Hoľkovi vyhovovala. Pôvodný „manuál na netransparentnosť“ rozšíril dnešný minister obrany Naď o ďalšiu kapitolu a rozhodol o nákupe Patria AMV. Napriek nevysporiadaným námietkam ostatných rezortov a predovšetkým napriek veľmi pochybnému tvrdeniu fínskeho výrobcu, že dokáže zaistiť dvadsaťročný životný cyklus svojich bojových vozidiel viac ako trikrát lacnejšie ako český konkurent. Jaroslav Naď má však zrejme dostatočnú politickú silu a vládni kolegovia mu jeho riešenie posvätili – napriek tomu, že ich rezorty voči postupu MO vzniesli viac ako 50 pripomienok. Postup MO nie je transparentný, a jedným z dôvodov nepochybne je minulosť a s tým spojené spôsoby osôb, ktoré sa v pozadí zbrojných zákaziek na Slovensku roky pohybovali a naďalej pohybujú.
