Pred bojmi na Ukrajine, ktorá vzdoruje ruskej vojenskej agresii, doteraz evakuovali viac než 400 000 civilistov. Uviedol to vo štvrtok ukrajinský minister vnútra Denys Monastyrskyj, ktorého citovala agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin požiadal v piatok ministra obrany Sergeja Šojgua, aby pripravil plány na možné posilnenie západnej hranice Ruska v reakcii na rozmiestňovanie jednotiek Severoatlantickej aliancie (NATO) vo východnej Európe. TASR o tom informovala na základe informácií sprostredkovaných agentúrou AFP.
„Pokiaľ ide o posilnenie našich západných hraníc v dôsledku opatrení prijatých krajinami NATO… toto treba zvážiť samostatne. Žiadam vás, aby ste pripravili správu,“ povedal Putin počas virtuálneho zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie, ktorý naživo prenášala ruská štátna televízia.
AFP pripomenula, že členské krajiny NATO poslali do strednej a východnej Európy tisíce vojakov v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu, ktorú Moskva naďalej označuje ako „špeciálnu operáciu“. S Ruskom priamo susedí Estónsko a Lotyšsko. Litva a Poľsko majú spoločné hranice s ruskou exklávou, Kaliningradskou oblasťou.
Dva a pol milióna ľudí ušlo z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie, uviedla v piatok Organizácia Spojených národov (OSN). Informovala o tom agentúra AFP. „Z Ukrajiny dosiaľ ušlo dva a pol milióna ľudí vrátane 116 000 občanov tretích krajín,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter hovorca Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) Paul Dillon.
Šéf Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Filippo Grandi pripísal masové vysídľovanie obyvateľov Ukrajiny „nezmyselnej vojne“, ktorá sa začala 24. februára.
„Počet utečencov z Ukrajiny – tragicky – dnes dosiahol 2,5 milióna,“ uviedol Grandi na Twitteri. „Tiež odhadujeme, že zhruba dva milióny ľudí sú vysídlené v rámci Ukrajiny. Milióny ľudí boli v dôsledku tejto nezmyselnej vojny prinútené opustiť svoje domovy,“ dodal. Pred ruskou vojenskou inváziou žilo na území Ukrajiny kontrolovanom centrálnou vládou v Kyjeve viac než 37 miliónov ľudí, píše AFP.
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyjadril súhlas s tým, aby sa do bojov na Ukrajine pridali na strane Ruska aj dobrovoľníci zo zahraničia. Šéf Kremľa okrem toho schválil návrh na odovzdanie ukoristených západných raketových systémov proruským separatistom v Doneckej a Luhanskej oblasti. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.
„Ak uvidíte ľudí, ktorí prejavia záujem dobrovoľne, nie za peniaze, pomôcť ľudom žijúcim na Donbase, tak je nutné im ísť naproti a pomôcť im dostať sa do bojovej zóny,“ cituje agentúra AFP z vyjadrenia Putina počas rokovania Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Ruský minister obrany Sergej Šojgu počas rokovania totiž uviedol, že Rusko vie o „viac ako 16.000 žiadostiach“ prevažne z krajín Blízkeho východu. Veľa žiadostí pritom podľa ministra pochádza od ľudí, ktorí už bojovali po boku Ruska proti organizácii Islamský štát (IS).
Šéf ruského rezortu obrany okrem toho počas zasadnutia Rady bezpečnosti navrhol, aby boli povstaleckým jednotkám na Donbase odovzdané protitankové systémy Javelin a Stinger vyrábané v Spojených štátoch. Ruský prezident tento návrh podporil, píše Reuters. „Samozrejme podporujem možnosť odovzdať systémy vyrábane na Západe, ktoré padli do rúk ruskej armáde, vojenským jednotkám Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky,“ uviedol Putin.
Šojgu okrem toho uviedol, že ruská armáda plánuje posilniť západné ruské hranice. Ukrajinská televízia a ďalšie médiá hlásili v piatok výbuchy v meste Luck na severozápade a v meste Dnipro v stredovýchodnej časti Ukrajiny. Informovala o tom stanica BBC. Podľa nej ani jedno z týchto miest predtým nezaznamenalo priame ostreľovanie v rámci prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine. V niekoľkých ďalších mestách na Ukrajine sa niekoľko hodín pred výbuchmi v Lucku a Dnipre rozozvučali sirény pre letecký poplach, dodala BBC.
Ruské ministerstvo obrany umožní ukrajinskému tímu opravárov prístup k elektrickému vedeniu v okolí jadrovej elektrárne Černobyľ. Informuje o tom TASR na základe štvrtkovej správy britskej stanice Sky News. Objavili sa totiž vážne obavy o stave Černobyľu na severe Ukrajiny, ako aj o Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vyjadrila znepokojenie nad prerušeným procesom zhromažďovania údajov. Tvrdí, že nemá vyšetrovaciu kapacitu na to, aby porozumela, čo sa stalo. Rusku aj Ukrajine však ponúka podrobné riešenia na ochranu jadrových zariadení.
Bezletová zóna nad Ukrajinou by neochránila pred väčšinou útokov zo zbraní, ktoré v súčasnosti používajú ruské jednotky. Povedal to vo štvrtok generálporučík Scott Berrier, riaditeľ americkej Obrannej spravodajskej agentúry (DIA). TASR prevzala správu od americkej televízie CNN. Ruské sily používajú „kombináciu prevažne rakiet, delostrelectva a salvových raketometov. Existuje niekoľko presne riadených munícií, ktoré sa zhadzujú z lietadiel, ale toto číslo je malé,“ povedal Berrier. Bezletová zóna by preto podľa jeho tvrdení Ukrajinu neochránila.
CNN pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane žiadal Severoatlantickú alianciu o zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Rusko varovalo, že krajiny, ktoré sa rozhodnú zaviesť nad Ukrajinou bezletovú zónu, bude považovať za účastníkov vojenského konfliktu.
„Tieto osoby boli evakuované predovšetkým z oblastí, v ktorých pokračujú boje,“ povedal minister v ukrajinskej štátnej televízii. Podľa ukrajinskej vlády bolo len za posledné dva dni evakuovaných viac než 80 000 ľudí z mesta Sumy na severovýchode Ukrajiny a jeho okolia a z oblastí severozápadne od metropoly Kyjev.
Obyvatelia boli prostredníctvom humanitárnych koridorov evakuovaní aj z miest Trosťanec, Krasnopilľa či Izjum. Stále sa však nepodarilo dostať do bezpečia tisíce civilistov z obliehaného Mariupoľu a podľa ukrajinských úradov sa podmienky v tomto meste rovnajú humanitárnej katastrofe. Podľa údajov OSN za uplynulé dva týždne utieklo z Ruskom napadnutej Ukrajiny už približne 2,3 milióna ľudí.
ZDROJ: teraz.sk, Twitter, webnoviny.sk
ZDROJ FOTO: VH
