Ukrajina v reakcii na návrh Ruska týkajúci sa prímeria, ktoré má platiť v stredu, konštatovala, že „je ťažké dôverovať okupantovi“. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu západné mocnosti, aby sa bezodkladne rozhodli ohľadom ponuky Poľska dodať jeho krajine bojové stíhačky. Informuje o tom tlačová agentúra AFP. „Kedy už padne rozhodnutie? Pozrite sa, sme vo vojne! Opäť vás žiadame, aby ste sa čo najskôr rozhodli. Pošlite nám lietadlá,“ uviedol Zelenskyj vo videonahrávke na svojom kanáli Telegram. Spojené štáty v utorok odmietli Poľskom predložený plán poslať Ukrajine svoju letku stíhacích lietadiel typu MiG-29 cez americkú leteckú základňu Ramstein v Nemecku. Varšava navrhla, aby jej vzdušné sily dostali ako náhradu stíhacie lietadlá typu F-16 Fighting Falcon. „V médiách sledujeme, že medzi americkou a poľskou stranou prebiehajú rokovania. Cítime však, že ponuka Poľska nemá podporu. Nemáme čas na médiá, na všetky tieto signály. Toto nie je stolný tenis. Ide o ľudské životy,“ dodal Zelenskyj.
Hovorca Pentagonu John Kirby v utorok uviedol, že vyhliadka na presun týchto strojov zo základne, ktorú spravujú USA a NATO, do „vzdušného priestoru, o ktorý Ukrajina súperí s Ruskom, vyvoláva vážne obavy celej Severoatlantickej aliancie“. „Nemyslíme si, že poľský návrh je obhájiteľný,“ zakončil vo vyhlásení hovorca amerického ministerstva obrany.
Ukrajinská vzdušná flotila pozostáva zo starnúcich lietadiel MiG-29, Suchoj-27 a Suchoj-25 zo sovietskych čias. Sú to súčasne jediné lietadlá, na ktorých by ukrajinskí piloti mohli okamžite lietať bez ďalšieho výcviku. Poľská iniciatíva súčasne komplikuje návštevu americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej v Poľsku, kam má odcestovať v stredu, aby s poľskými partnermi diskutovala o ďalších krokoch v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.
Štáty Európskej únie pripravujú nový balík sankcií, ktoré budú namierené voči približne 100 Rusom v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Rozhodnutie by mohlo byť prijaté už v stredu. Uviedol to šéf európskej diplomacie Josep Borrell. TASR o tom informovala na základe správy agentúry Reuters. „Členské štáty (EÚ) pracujú na balíku sankcií. Ide o zhruba 100 ľudí na rôznych úrovniach vlády,“ vyhlásil v Európskom parlamente v Štrasburgu vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Podľa vlastných slov Borrell dúfa, že rozhodnutie „padne do konca dnešného zasadnutia“.
Neuviedol však žiadne ďalšie podrobnosti. Európska únia, Spojené štáty a ďalšie krajiny po celom svete zaviedli proti Rusku sankcie v snahe vyvinúť tlak na Moskvu a dosiahnuť tak zastavenie ruských útokov na Ukrajine. Naopak Čína odmietla odsúdiť vojenskú inváziu a obvinila Západ z toho, že sankcie „neprinášajú“ mier a bezpečnosť. Ukrajinská ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková oznámila, že ruská armáda súhlasila s tým, že šesť humanitárnych koridorov na odsun obyvateľov bude v stredu otvorených od 08.00 do 20.00 h SEČ. Informovala o tom agentúra Reuters. Vereščuková vo vyhlásení uviedla, že ukrajinské ozbrojené sily súhlasili s prímerím v tomto časovom rozmedzí, a vyzvala ruské jednotky, aby tiež splnili svoj záväzok. Z mesta Sumy, ktoré leží na východe Ukrajiny, by dnes mohlo prejsť zhruba 1 000 vozidiel cez humanitárny koridor do mesta Poltava. Oznámil to tamojší gubernátor. Podľa neho v utorok mesto opustilo zhruba 5 000 ľudí.
Za posledných 24 hodín do stredy do 6:00 h vybavili na hraničných priechodoch pri vstupe z Ukrajiny celkovo 12 613 osôb, z toho od utorka (8. 3.) večera do stredajšieho rána 4 216 osôb. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová. Od vypuknutia konfliktu (24. 2.) do stredajšieho rána vybavili celkovo 153 303 osôb vstupujúcich na Slovensko z Ukrajiny. Najviac osôb za uplynulých 24 hodín vybavili opäť na hraničnom priechode Vyšné Nemecké, a to 8 265 ľudí. „Naďalej zaznamenávame intenzívny prechod peších cestujúcich na vstupe na Slovensko, hlavne matky s deťmi a štátni príslušníci tretej krajiny iní ako Ukrajinci,“ priblížila Bárdyová. Čo sa týka čakacích dôb, podľa Bárdyovej je to vo Vyšnom Nemeckom okolo šiestich hodín, v Ubli okolo štyroch hodín. Vo Vyšných Slemenciach prebieha vybavovací proces prebieha plynule bez čakania.
Humanitárny koridor z obliehaného severoukrajinského mesta Sumy bude fungovať aj v stredu. Podľa agentúry Reuters o tom ráno informoval gubernátor Sumskej oblasti Dmytro Žyvyckyj. Rusko v utorok oznámilo, že od stredy rána bude na Ukrajine platiť humanitárne prímerie, počas ktorého sa má uskutočniť odsun ďalších civilistov. Prímerie má začať platiť od 10.00 h moskovského času (08.00 h SEČ).
Z mesta Sumy v utorok odišlo autobusmi približne 5 000 ľudí. Humanitárny koridor do mesta Poltava v strednej časti Ukrajiny využili aj vodiči zhruba 1 000 osobných áut. V uplynulých dňoch bolo podniknutých niekoľko pokusov o vytvorenie humanitárnych koridorov na vysťahovanie civilistov z ďalších miest – z Mariupola, Charkova či Černihiva. Skončili sa neúspechom a zo zodpovednosti zaň sa Rusko a Ukrajina obvinili navzájom.
Ruský prezident Vladimír Putin podpísal nový zákon, ktorý umožňuje rýchle zvýšenie dôchodkov. Zákon je súčasťou protikrízových opatrení po tom, čo boli na Rusko uvalené sankcie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na agentúru RIA Novosti. Ďalšou novinkou v zákone je právo jednotlivcov a malých a stredných podnikov požiadať o „splátkové prázdniny“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ocenil rozhodnutie USA zakázať dovoz ruskej ropy, plynu a uhlia, pretože to „citeľne oslabí okupantov, prinúti ich zaplatiť za agresiu a zodpovedať sa za zlo, ktoré spáchali“. Informovala o tom televízia Sky News. Zelenskyj vo svojom videoposolstve, monitorovanom TASR, zároveň pripomenul, že Spojené štáty svojim občanom zakazujú aj akékoľvek investície do ruského palivovo-energetického komplexu.
Ukrajinský prezident sa Spojeným štátom a prezidentovi Joeovi Bidenovi poďakoval za takéto rozhodnutie a označil ho za „najsilnejší signál celému svetu“. Vysvetlil, že „je to veľmi jednoduché: každý cent, ktorý zaplatí Rusko, sa premení na guľky a náboje, ktoré mieria do iných suverénnych štátov.“ Zdôraznil, že Rusko buď bude rešpektovať medzinárodné právo, alebo nebude mať peniaze na rozpútanie vojny. Pripomenul, že aj Spojené kráľovstvo zavádza zákaz dovozu ropy a ropných produktov, za čo sa podľa vlastných slov poďakoval premiérovi Borisovi Johnsonovi. Ocenil tiež, že Johnson sa zaviazal k novému „Marshallovmu plánu“ pre Ukrajinu, a podľa CNN súčasne aj naznačil, že Západ tento plán podporí.
Zelenskyj informoval, že v utorok absolvoval telefonáty s predsedom holandskej vlády Markom Ruttem, izraelským premiérom Naftalim Bennettom, luxemburským premiérom Xavierom Bethelom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Okrem toho sa ukrajinský prezident vo svojom videu poďakoval Rusom, ktorí Ukrajincov podporujú tým, že vyšli do ulíc a protestovali proti ruskej invázii.
Ukrajinské ozbrojené sily v krátkej reakcii na nové vyhlásenie Ruska o prímerí zopakovali, že „ruská strana oznamuje režim pokoja na otvorenie humanitárnych koridorov 9. marca od 09.00 h kyjevského času“ (08.00 h SEČ). Ozbrojené sily v správe zverejnenej na sieti Telegram uviedli, že „Rusko požiada Ukrajinu, aby sa dohodla na trasách a otváracích hodinách humanitárnych koridorov a informovala predstaviteľov zahraničných ambasád, OSN, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Červeného kríža do stredajšej 02.00 h kyjevského času“ (01.00 h SEČ).
Ukrajinskí predstavitelia svoje vyhlásenie uzavreli vetou: „Je ťažké dôverovať okupantovi.“ Spravodajská televízia CNN dodala, že Rusko je pripravené poskytnúť evakuačné koridory z Kyjeva, Černihiva, Súm, Charkova a Mariupolu, ako aj z ďalších miest dohodnutých s ukrajinskou stranou. Ruské médiá informovali o parametroch prímeria s odvolaním sa na ruské koordinačné veliteľstvo pre humanitárnu reakciu na Ukrajine, dodala CNN.
ZDROJ: teraz.sk, Twitter, CNN, webnoviny.sk
ZDROJ FOTO: VH
