Mnohé budovy sociálnych služieb nespĺňajú bezpečnostné normy. Čo sa bude diať ďalej? Hoci o tom odborníci hovoria už roky, nedávny požiar v zariadení pre ľudí s mentálnym postihnutím v Osadnom iba dokázal, že situáciu treba urýchlene riešiť.
Ministerstvo pripravilo novelu zákona o inšpekcii, ktorá počíta s posilnením kontrol v centrách aj so sankciami. Komisárka pre zdravotne postihnutých v tom riešenie situácie nevidí. Chýba bezbariérový prístup aj požiarne hlásiče. V decembri minulého roku došlo k požiaru v Osadnom, kde zomrelo niekoľko ľudí. Odborníci sa pýtajú, ako a kedy sa bude dôslednejšie riešiť kritický stav v zariadeniach sociálnych služieb. V rokoch 2015 až 2017 hasiči mnohé z nich skontrolovali.
Lýdia Brichtová z neziskovej organizácie SocioFórum informovala: „V 1 298 zariadeniach až 82 percent kontrolovaných zariadení porušovalo zákon. Čo je alarmujúce, poukázali na to, že je to potenciálne riziko z hľadiska bezpečnosti klientov, ak by nastal požiar.“ Monitoringy dodržiavania ľudských práv v zariadeniach sociálnych služieb robí úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím už niekoľko rokov.
Komisárka Zuzana Stavrovská konštatuje, že mnohé budovy nespĺňajú bezpečnostné normy. Ide najmä o budovy, ktoré sú v starých kaštieľoch. Nemajú zabezpečený bezbariérový prístup, bezbariérové možnosti opustenia budovy.
Podľa predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím SR Branislava Mamojku, budovy kde žijú ľudia s postihnutím, by mali spĺňať prísne opatrenia rovnako ako napríklad školy či hotely. „Chýbajú nám preventívne opatrenia, požiarne hlásiče, prístupné únikové cesty, dostatok personálu, ktorý musí zabezpečiť evakuáciu.“
Prezidentka sa stretla s komisárkou Stavrovskou. Rozprávali sa o tragédii v Osadnom. „Zariadenia sociálnych služieb potrebujú okamžité riešenia, aby sa v budúcnosti zabránilo tragédiám ako v Osadnom, kde na následky požiaru zomrelo päť klientov,“ uviedla prezidentka Zuzana Čaputová po stredajšom stretnutí s komisárkou pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzanou Stavrovskou. Za dôležité považuje aj urýchlenie deinštitucionalizácie a podporu komunitného bývania pre klientov takýchto zariadení.
„Okrem dodržiavania bezpečnosti a práv klientov máme problémy aj vo vzťahu k zamestnankyniam a zamestnancom v sociálnych službách, ktorých je nedostatok a nie sú dostatočne ohodnotení,“ vyjadrila prezidentka na sociálnej sieti.
Hlava štátu vníma Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím ako dôležitú inštitúciu. „Stretla som tam odborne zdatný a pre vec nesmierne zanietený tím pripravený pomáhať. Chcem povzbudiť každého, kto má zdravotné znevýhodnenie a zažíva porušovanie svojich práv, aby sa neváhal na úrad komisárky obrátiť,“ uviedla Čaputová. Podľa prezidentky by bolo vhodné otvoriť diskusiu o kompetenčnom aj kapacitnom posilnení Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. „…Spolu s úradom komisárky sa pokúsime ich situáciu riešiť,“ vyhlásila Čaputová. Dodala, že systémovými opatreniami chcú pomôcť i ďalším rodinám v podobnej situácii. Dodala, že podnety od ľudí si váži a v kancelárii vždy hľadajú spôsob, ako pomôcť, ak je to aspoň trochu možné.
Budú si musieť rodiny zobrať svojich blízkych na domácu starostlivosť? Zdravotné sestry, opatrovateľky a poskytovatelia sociálnych služieb odmietli pripravovaný zákon o inšpekcii v sociálnych veciach, ktorý dalo v závere minulého roka do medzirezortného pripomienkového konania ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Pripravili výzvu.
“Ani opravené znenie tohto návrh zákona, ktoré je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, v ktorom bola časť našich pripomienok akceptovaná, neprinesie kvalitu do sociálnych služieb a ani nezvýši dodržiavanie práv prijímateľov sociálnych služieb, pretože v tomto znení je návrh zákona najmä v časti o nových štandardov kvality sociálnych služieb nejasný, zmätočný a za súčasných personálnych a finančných podmienok nevykonateľný,” uviedla Ghannamová.
“Vieme, že SR má v porovnaní s vyspelými krajinami v kvalite služieb, deinštitucionalizácii či vo zvyšovaní komunitných služieb rezervy, ale robiť to pri mesačnej podpore na klienta zo štátu vo výške 3000 eur na jedného odkázaného občana, ako je tomu v Nemecku či v Rakúsku a pri 600-eurovej na Slovensku, je značný rozdiel,” uvádza výzva.
Opatrovateľky, zdravotné sestry a poskytovatelia sociálnych služieb požadujú zvolanie okrúhleho stola k zákonu o inšpekcii v sociálnych veciach, ale tiež zásadné zvýšenie platov opatrovateliek a sociálnych pracovníkov. To by malo byť realizované v troch etapách prostredníctvom zvýšení príspevku ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na zabezpečenie sociálnej služby vždy o 30 %.
Požadujú prostriedky na riešenie havarijných stavov budov zariadení sociálnych služieb (ZSS) tak, aby dokázali plniť základné protipožiarne opatrenia vrátane financií na evakuačné výťahy. V súvislosti s nedávnym požiarom v jednom z týchto zariadení chcú, aby minister vnútra poveril Hasičský a záchranný zbor realizáciou preventívnych nácvikov evakuácie pred požiarom, a to aj s pomocou protipožiarnych evakuačných posteľných podložiek, ktoré môžu urýchliť evakuáciu najmä osôb so zníženou pohyblivosťou.
Od ministra zdravotníctva chcú ošetrovateľky zvýšenie ošetrovateľského paušálu v zariadeniach sociálnych služieb desať eur na klienta denne. Problémom je aj novela zákona o liekoch. Ošetrovateľky chcú revíziu, ktorá by ponechala všeobecným lekárom možnosť zástupu pri absencii špecialistu bez časového obmedzenia. “Ideálne, aby sa ponechala všeobecným lekárom možnosť aj naďalej predpisovať lieky na základe odporúčania minimálne pre polymorbidných pacientov a všetkých klientov ZSS, ktorí sú v starostlivosti daného všeobecného lekára v ZSS,“ uvádza sa vo výzve.
ZDROJ: teraz.sk, RTVS
ZDROJ: archív teraz.sk
