Generálny prokurátor Maroš Žilinka využíval paragraf 363 Trestného poriadku na svojej sociálnej sieti uviedol, že tento paragraf využije vždy keď sa bude dať. Povedal to v reakcii na slová ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej, ktorá v diskusnej relácii uviedla, že generálny prokurátor by nemal využívať paragraf 363 v takej miere. Ústavný súd dnes rozhodol, že paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR. Prezidentka Zuzana Čaputová mu vyčítala, že moc má v rukách jeden človek a nie je možné sa proti jeho rozhodnutiu odvolať.
.
Uplatňovanie paragrafu 363 považuje za povinnosť vyplývajúcu z jeho funkcie, nie za možnosť. Ubezpečil, že pri jeho aplikácii „sa nenechá ovplyvňovať či podriaďovať nikým a ničím“. „Jediným imperatívom je pre mňa ako generálneho prokurátora SR zákon a nie prianie alebo predstavy politikov, médií, verejnej mienky či kohokoľvek iného,“ uzavrel Žilinka.
Podnety poslancov a Zuzany Čaputovej sa týkali generálneho prokurátora Maroša Žilinku a spôsobu, akým paragraf využíval. Paragraf 363 trestného poriadku, pomocou ktorého zbavil generálny prokurátor Maroš Žilinka obvinenia predsedu Smeru Roberta Fica, exministra vnútra Roberta Kaliňáka či ďalších obvinených, je v súlade s ústavou.
Rozhodol o tom Ústavný súd, ktorý posudzoval podania vyše štyridsiatich poslancov na čele s Alojzom Baránikom zo SaS, ale aj prezidentky Zuzany Čaputovej. Poslanci sa na ústavných sudcov obrátili už koncom roka 2021, hlava štátu dala svoje podanie v úvode tohto roka.
Paragraf 363 Trestného poriadku nie je v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd, keď nevyhovel návrhu skupiny poslancov a prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorí paragraf na súde napadli. Ivan Fičan predseda ÚS oznámil rozhodnutie súdu.
Paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Sporný paragraf napadla na ÚS koncom roku 2021 skupina poslancov a v januári tohto roku aj prezidentka. Poukazovali na to, že takéto rozhodnutie generálneho prokurátora je konečné a nepreskúmateľné, a môže dôjsť ľahko k zneužitiu.
Znenie paragrafu a právomoci, ktorými takto disponuje generálny prokurátor, podľa nich zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. Podnety sa týkali využívania paragrafu 363 generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom.