Rozdiel v prístupe Českej a Slovenskej republiky k zdanlivo rovnakej pozícii štátu mnohých z nás prekvapí. Ide o post štátneho tajomníka. Ak v Českej republike hovoríme o nestrannom postavení štátneho úradníka, tak na Slovensku je členom politickej strany, ktorej funkcia viac pripomína viceministra.
Hoci legislatívne normy Českej republiky a Slovenska po rozdelení spoločného štátu zostali veľmi podobné, existujú aj také, ktoré majú výrazne odlišné črty. Jedným z takýchto príkladov je pozícia štátneho tajomníka pre ministerstvá. Zatiaľ čo v Českej republike je najvyšším predstaviteľom zodpovedným za administratívne záležitosti, na Slovensku tento pojem ukrýva politickú pozíciu.
Funkcia štátneho tajomníka pre Českú republiku je zakotvená v zákone č. 234/2014 Z. z., v zákone o štátnej službe, ktorého novela z roku 2015 splnila záväzok Českej republiky voči Európskej únii zriadiť profesionálnu štátnu správu. Štátny tajomník pracuje na ministerstvách alebo v úrade vlády, kde zastáva funkciu hlavného riaditeľa sekcie. „Štátny tajomník riadi činnosti súvisiace s výkonom organizačných záležitostí služby, správou služobných vzťahov a odmeňovaním štátnych zamestnancov a vedúceho služobného úradu podriadeného ministerstvu,“ uvádza sa v právnych predpisoch. Tajomníka vymenúva vláda na návrh príslušného ministerstva alebo vedúceho úradu vlády na obdobie služby v trvaní 5 rokov na základe výsledku výberového konania. Podmienky účasti však neovplyvňujú politickú kariéru kandidáta. Na to, aby sa uchádzač mohol zúčastniť, musí za posledných 15 rokov plniť funkciu štátnej správy najmenej štyri roky. Z toho najmenej tri roky vo vedúcej pozícii. Štátny zástupca vymenúva štátneho tajomníka najčastejšie spomedzi úradníkov územných samosprávnych celkov až po sto riaditeľov krajských orgánov a tajomníkov obecných úradov s rozšírenými právomocami.
Kým V Českej republike ide o administratívnu pozíciu zodpovednú za praktické fungovanie ministerstva, na Slovensku má táto pozícia úplne inú hodnotu. Ak je za funkciu a činnosti ministerstva zodpovedný minister, potom hlavnou činnosťou štátneho tajomníka je nahradiť ho v jeho neprítomnosti. „Ministerstvo je riadené a jeho činnosť je v kompetencii ministra. Minister je v jeho neprítomnosti zastúpený štátnym tajomníkom v rozsahu jeho práv a povinností,“ osobitne zakotvuje zákon č. 575/2001 Z. z., zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.V prípade zastúpenia na rokovaniach vlády má však len poradný hlas. Štátneho tajomníka vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministerstva. Ak je to potrebné, pri širokom spektre činností môžu byť na jednom ministerstve až traja. V takýchto situáciách sa potom určí jednotlivá oblasť záujmu každého z nich. Štátny tajomník môže byť okrem iného členom poradného orgánu vlády. V praxi to však znamená, že spolu členovia strany ministra sú často menovaní viacnásobne. Zároveň chýba nestranná byrokratická časť ministerstiev. Celkovo vidíme rozdiel medzi samotnou systémovou štruktúrou, kde v porovnaní s Českou republikou, na Slovensku nemajú samostatnú pozíciu pre byrokratickú agendu.
Čo myslíte? Je nestranná rola štátnych tajomníkov so zodpovednosťou za administratívni chod ministerstiev dôležitá? Zaistí to lepšie a menej korupčné chovanie ministerstiev? Alebo ide o zbytočné navyšovanie počtu štátnych úradníkov a tým pádom k bez účelovému navyšovaniu výdavkov štátneho rozpočtu?
ZDROJ: redakcia
ZDROJ FOTO: Facebook
