Pavel vyjadril pochopenie pre sklamanie Kyjeva z rýchlosti dodávok, najmä čo sa týka západných tankov, ktoré boli vytvorené špeciálne na to, aby dokázali preraziť – doslova i obrazne – sovietske obrnené formácie.
Ukrajina by mala po vojne dostať možnosť stať sa členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). V rozhovore pre BBC to povedal novozvolený český prezident Petr Pavel. Ukrajina bude podľa bývalého predstaviteľa českej armády a NATO po skončení konfliktu „morálne aj prakticky pripravená“ pripojiť sa k aliancii. Generál vo výslužbe vo svojom prvom rozhovore pre zahraničné médiá od víťazstva vo voľbách dôrazne obhajoval západnú vojenskú podporu Kyjeva s tým, že by „nemali byť takmer žiadne obmedzenia“ na to, čo by krajiny mali poslať. Počas rozhovoru z Hrzánskeho paláca, ktorý sa nachádza len pár stoviek metrov od Pražského hradu, tiež skonštatoval, že dodanie západných lietadiel, ako sú stíhačky F-16 pre neho „nie je tabu“, no nie je si istý, či by mohli byť dodané v takom časovom horizonte, aby boli pre Kyjev užitočné. Americký prezident Joe Biden sa pritom tento týždeň vyjadril, že jeho administratíva neuvažuje o poslaní lietadiel F-16 na Ukrajinu, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron to nevylúčil. „Som hrdý na to, že moja krajina bola jedna z prvých, ktoré Ukrajine poskytli významnú vojenskú pomoc,“ povedal Pavel pre BBC, ktoré pripomína, že Česká republika bola prvá západná krajina, ktorá Kyjevu poslala tanky a bojové vozidlá pechoty – T-72 and BMP-1 sovietskeho pôvodu. Tie boli súčasťou dodávok ťažkých zbraní, ktoré sa údajne začali už v marci 2022. Po takmer roku napokon krajiny vrátane Spojeného kráľovstva, Spojených štátov a Nemecka začali reagovať na opakované žiadosti Kyjeva o moderné západné tanky ako Leopard 2, Challenger 2 alebo M1 Abrams. „Veľmi málo ľudí si pravdepodobne dokázalo predstaviť, že by boli západné krajiny ochotné poskytnúť Ukrajine moderné bojové tanky alebo delostrelecké systémy či systémy protivzdušnej obrany,“ vyjadril sa s tým, že dnes je to realita, no zároveň dodal, že „ako vidíme, stále to nie je dosť“ proti značným ruským zdrojom materiálu i personálu.
Pavel vyjadril pochopenie pre sklamanie Kyjeva z rýchlosti dodávok, najmä čo sa týka západných tankov, ktoré boli vytvorené špeciálne na to, aby dokázali preraziť – doslova i obrazne – sovietske obrnené formácie. Ukrajina požiadala o 300 takýchto tankov, pričom Západ zatiaľ prisľúbil minimálne 120. Pavel však podľa vlastných slov dúfa, že sa to urýchli, najmä ak Rusko spustí očakávajú jarnú ofenzívu. Budúci český prezident pritom odmietol predstavy niektorých európskych vlád, najmä tej v Berlíne, že takéto dodávky by mohli byť chápané ako „eskalácia“. Rusko totiž varovalo, že zvýšenie dodávok západných zbraní povedie k čoraz priamejšiemu zapojeniu krajín NATO do konfliktu. „Nemáme inú možnosť – ak necháme Ukrajinu bez pomoci, s najväčšou pravdepodobnosťou túto vojnu prehrajú. A ak prehrajú, prehráme všetci,“ zdôraznil Pavel, podľa ktorého je povinnosťou jeho i ďalších európskych lídrov vysvetľovať skeptickému a v mnohých prípadoch vystrašenému obyvateľstvu, aký zmysel má pomoc Ukrajine „Naše mestá neničia ruské delostrelectvo a rakety, ale naša budúcnosť by mohla byť zničená, ak nepodporíme Ukrajinu k úspešnému koncu tohto konfliktu,“ poznamenal. Odmietol tiež tvrdenia, ktoré šíril aj jeho súper v prezidentských voľbách, bývalý premiér Andrej Babiš, že zatvára dvere diplomacii. „Keď bude i najmenšia šanca na mierové rokovania, podporme ich. Teraz však nie sú o tom z ruskej strany žiadne známky,“ vysvetlil a dodal, že treba povedať, že „koniec vojny je úplne v ruských rukách. Stačilo by jediné rozhodnutie prezidenta Putina stiahnuť sily z Ukrajiny a bolo by po vojne“. A keď sa vojna skončí, vidí Pavel podľa vlastných slov jasné miesto pre Ukrajinu v NATO. „Ukrajinská armáda bude pravdepodobne najskúsenejšia armáda v Európe. Ukrajina si zaslúži byť súčasťou spoločnosti demokratických krajín“, vrátane NATO. „Myslím, že si to skutočne zaslúžia,“ uzavrel.
ZDROJ: webnoviny.sk
ZDROJ FOTO: Facebook
