Okrem predaja a následného prenájmu stíhačiek Gripen v Českej republike, čo je prípad, ktorý mal následky, okrem iného vo forme mimosúdnej dohody medzi spoločnosťou BAE SYSTEMS a vládou Spojených štátov, v ktorej spoločnosť priznala čiastočnú vinu a zaplatila astronomické pokuty a v ktorej bol napriek početným a verejne diskutovaným podozreniam súdom potrestaný iba lobista Mensdorff-Pouilly, názov BAE SYSTEMS je spojený s dlhou sériou škandálov súvisiacich s projektmi na Slovensku (mobilný komunikačný systém MOKYS), v Maďarsku (podobne ako pri prenájme Gripens ako v Českej republike, vrátane názvu Mensdorff-Pouilly), Rumunsku (podozrenie z úplatkárstva pri kúpe fregat), Poľsku (korupčný škandál pri nákupe húfnic v roku 2001), Čile, Tanzánii, Južnej Afrike, Indii a Indonézii.
Slovensko
Tak ako v Českej republike, po zverejnení informácií vo švédskej televízii sa slovenská polícia začala zaoberať aj zmluvami so spoločnosťou BAE SYSTEMS. Verejná súťaž sa týkala mobilného komunikačného systému MOKYS za 7,5 miliardy Kč (uzavretie zmluvy – 2006). Zmluva bola v roku 2005 napadnutá francúzskou spoločnosťou Thales Communications S.A., ktorá nebola úspešná. Ministerstvo údajne zmenilo súťažné podmienky v poslednom kole (pôvodne rozhodujúcim kritériom bola cena, potom logistická podpora), ale ministerstvo obrany to poprelo. Na vojenskú prokuratúru sa dostala aj anonymná sťažnosť, v dôsledku čoho bolo zistených niekoľko nedostatkov, ale žiadny z nich údajne nemal vplyv na priebeh a výsledok verejného obstarávania. Ministerstvo tiež pôvodne odmietlo zverejniť sumu, za ktorú Slovensko systém kúpilo. V júni 2008 polícia zastavila trestné stíhanie. Podozrenie, že počas súťaže došlo k machináciám, sa nepotvrdilo.
Vyšetrovanie sa obnovilo začiatkom roka 2012, trestné oznámenie podala vtedajšia premiérka Iveta Radičová (SDKÚ), ktorá tiež zastavila všetky platby v súvislosti so systémom Mokys. Polícia však nezistila žiadne protiprávne konanie. Premiér vtedy dodal: „Nová výhovorka vždy rušila platnosť predchádzajúcej a zvyšovala cenu. Čo tie permanentné dodatky majú znamenať a v čí prospech to bolo?“ Okrem toho moky neboli funkčné (vysielačky systému nemohli komunikovať s rádiami slovenskej armády) a mobilné (Slováci nemali technológiu na ich presun). Ministerstvo sa však spoločnosti údajne nikdy nesťažovalo. V júni 2012 sa nový minister Martin Glváč rozhodol pokračovať v projekte Mokys. Ešte v roku 2016 však ministerstvo v Bielej knihe o obrane pripustilo, že systém nebol úplný.
Maďarsko
V roku 2007, podľa príkladu iných krajín, sa maďarská polícia začala zaoberať podozreniami z korupcie pri kúpe spoločnosti Gripens. Rovnako ako v mnohých iných štátoch však polícia nezistila žiadne previnenie. V prípade Maďarska bol prenájom stíhačiek priamou dohodou medzi dvoma štátmi (Maďari v roku 2001 nakúpili priamo od Švédskeho kráľovstva).
Maďarská vláda údajne najprv oznámila, že kúpi staršie stíhačky F-16 (a podmienky dohody schválil parlament), ale po necelom polroku svoje rozhodnutie zmenila a oznámila, že si Gripens prenajme od spoločnosti BAE SYSTEMS. Korupčná aféra v Maďarsku, rovnako ako v Českej republike, sa týkala spomínaného rakúskeho grófa Alfonsa Mensdorffa-Pouillyho. Celkovo 80 miliónov SEK bolo údajne prevedených prostredníctvom spoločností Red Daimond a Prefinor na služby súvisiace s projektom Gripen. Maďarsko sa 30. januára 2012 dohodlo so švédskou vládou na predĺžení nájmu stíhačiek jas-39 Gripen. Podľa novej dohody budú Maďari používať švédske lietadlá do roku 2026.
Rumunsko
V roku 2003 rumunská vláda kúpila od britského ministerstva obrany dve vyradené britské fregaty, HMS London a HMS Coventry. Cena bola dvesto tisíc libier za obe lode, ale Rumunsko zaplatilo ďalších 116 miliónov libier spoločnosti BAE SYSTEMS za ich modernizáciu a vybavenie na použiteľnej úrovni. Rumunsko si požičalo potrebné peniaze so zárukou britskej vlády od Deutsche Bank. Rumunskí politici a úradníci mali údajne dostať úplatky vo výške 7 miliónov libier prostredníctvom agentov BAE SYSTEMS Barryho a Georgiana Georgea.
Poľsko
V Poľsku bol námestník ministra obrany Romuald Szeremietiew nútený odstúpiť v roku 2001 po tom, čo jeho asistent požadoval úplatok v súvislosti so zmluvou o dodávke húfnic. Zákazka bola zadaná spoločnosti Marconi, ktorá je súčasťou skupiny BAE Systems Group. Asistent bol zatknutý pri úteku do Švédska.
Čile
V septembri 2009 sa v médiách objavila správa, že spoločnosť BAE SYSTEMS vyplatila milión libier bývalému čilskému diktátorovi Augustovi Pinochetovi, ktorý je obvinený z vraždy a mučenia. Peniaze boli údajne vyplatené prostredníctvom offshore spoločnosti Red Diamond Trading, ktorá od roku 1998 vypláca Pinochetove bonusy za sprostredkovanie zmlúv o vojenskom letectve do Argentíny.
Tanzánia
Začiatkom roku 2007 sa objavila správa, že spoločnosť BAE SYSTEMS zaplatila 12 miliónov dolárov (jedna tretina hodnoty zmluvy) na osobný účet vo Švajčiarsku tanzánijskému podnikateľovi Saileshovi Vithlanimu za to, že presvedčila tanzánijskú vládu, aby kúpila radarový systém v hodnote 28 miliónov libier od spoločnosti BAE. Tanzánia si musela požičať finančné prostriedky na nákup radarového systému. Predaj sa uskutočnil v roku 2002.
Juhoafrická republika
V roku 2010 sa objavili nové materiály poukazujúce na korupciu pri predaji stíhačiek Jas-39 Gripen do Južnej Afriky. Podľa nich v rokoch 2003 až 2005 dostali juhoafrickí politici takmer 5,5 milióna eur (137 miliónov Kč) úplatky od spoločnosti Sanip (spoločnosť založená spoločnosťami SAAB a BAE SYSTEMS) a s pomocou juhoafrického sprostredkovateľa Fan Hlongwane.
Podľa neoverených správ mala byť provízia vo výške siedmich percent hodnoty zmluvy poskytnutá priamo ministrovi obrany Joeovi Modisemu a vládnucemu Africkému národnému kongresu. Okrem toho spoločnosť Conlog, ktorej akcie vlastnila Modise, získala významný podiel na kompenzačných projektoch, ktoré BAE umiestnila do krajiny.
Podľa analýzy obranného priemyslu mala Komisia zriadená pod vedením sudcu juhoafrického najvyššieho súdu Willieho Seritiho v roku 2011 pracovať na vyšetrovaní údajnej korupcie tri roky. V máji 2012 bol tajomník Seritiho komisie Mvuseni Ngubane nájdený mŕtvy na zadnom sedadle svojho auta, dvaja členovia komisie odstúpili a jeden bol nahradený. O rok neskôr sa komisia rozpustila. Objav tajomníka komisie Ngubaneho v aute s guľkou v hlave vyhodnotila polícia ako samovraždu.
Konzorcium BAE SYSTEMS a SAAB sa tiež zaviazalo 26 kompenzačných projektov za štvornásobok predajnej ceny lietadla pri predaji 28 stíhačiek Gripen a 24 cvičných lietadiel Hawk do Južnej Afriky. V marci 2005 bolo vo švédskom rozhlase uverejnené, že z týchto 26 projektov bolo 21 predčasne ukončených alebo považovaných za nedostatočných zo strany Južnej Afriky. Konzorcium údajne zahrnulo do kompenzácií dohody, ktoré už prebiehali. Zástupca generálneho riaditeľa SAAB Jan Nygren odmietol obvinenia z podvodu a tvrdil, že informácie zverejnené v rádiu boli založené na zozname, ktorý bol predložený juhoafrickej vláde na začiatku vypočutia. Na otázku, ako sa podniky, ktoré nemali záujem o spoluprácu, a podniky, ktoré už obchodovali s Južnou Afrikou, dostali na zoznam, odpovedal: „Komunikácia nemusela fungovať tak, ako by mala.“
India
V roku 2003 spoločnosť BAE SYSTEMS vyhrala verejnú súťaž na dodávku lietadiel. Súťaže sa zúčastnila aj spoločnosť Aero Vodochody, ktorá opakovane tvrdila, že zákazku získal silnejší lobizmus. Antonín Jakubše, vtedajší riaditeľ spoločnosti, komentoval zlyhanie v Indii takto: „Na konci roku 2002 nám v Indii povedali: Vieme, že vaše lietadlo je lepšie a oveľa dostupnejšie ako Hawk spoločnosti BAE Systems. Vyvážte váhu loby, ktorá prichádza z Británie – premiéra, ministra zahraničných vecí, ministra obrany a využite podobnú moc loby zo Spojených štátov…“
Indonézia
V roku 2004 vyšlo najavo, že Alvis zaplatil najstaršej dcére diktátora Suharta Tututa 16,5 milióna libier za sprostredkovanie obchodu. Peniaze pre Tutut boli prevedené na účty anonymných offshore spoločností. Zbrane použila indonézska armáda na potlačenie povstania vo Východnom Timore. Do roku 2004 alvis patril do BAE SYSTEMS. Odmietla to komentovať s tým, že ide o čas, keď nevlastní Alvisa.
Zdroje: sme.sk; hn.hnonline.sk; denik.cz; tyden.cz; euro.cz; irozhlas.cz; blisty.cz
Zdroj foto: infiniteunknown.net
