Na každoročnom cvičení s označením BALTOPS sa tento rok zúčastňuje viac než 7 000 príslušníkov námorníctva, letectva a námornej pechoty zo 16 štátov. Do nacvičovaných operácií sa celkovo zapojí 45 plavidiel a 75 lietadiel alebo vrtuľníkov, píše agentúra AP. Severoatlantická aliancia odštartovala v nedeľu takmer dvojtýždňové námorné manévre v Baltskom mori, na ktorých sa zúčastňujú aj Fínsko a Švédsko. Obe tieto severské krajiny v máji požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Manévre BALTOPS 22, ktorých hostiteľskou krajinou je Švédsko, nie sú zamerané voči žiadnej špecifickej hrozbe. „NATO, spoločne so Švédskom a Fínskom, využíva príležitosť posilniť odolnosť a silu svojich jednotiek v nepredvídateľnom svete,“ uviedli vo vyhlásení aliancie. Cvičenie sa oficiálne skončí v severonemeckom prístave Kiel 17. júna.
„Považujeme za dôležité, my ako Spojené štáty aj ostatné krajiny NATO, aby sme prostredníctvom tohto cvičenia vyjadrili solidaritu s Fínskom a Švédskom,“ povedal v sobotu predseda Zboru náčelníkov štábov (JCS) armády USA generál Mark Milley na palube americkej vrtuľníkovej výsadkovej lode USS Kearsarge kotviacej v štokholmskom prístave. Podľa agentúry AP vo švédskom hlavnom meste ešte nikdy nezakotvila takáto veľká americká vojnová loď. USS Kearsarge meria na dĺžku 257 metrov.
Proces vstupu Fínska a Švédska do NATO zatiaľ blokuje Turecko, ako jedna z členských krajín aliancie. Obviňuje ich, že podporujú zakázanú Strane kurdských pracujúcich (PKK) a poskytujú útočisko jej členom. O vyriešenie sporu sa usiluje šéf NATO Jens Stoltenberg.
Manévre BALTOPS, ktoré sa konajú od roku 1972, majú za cieľ pripraviť námorníctvo na celé spektrum možných vojenských operácií. Od boja proti ponorkám a likvidácie lodných mín cez nasadenie obojživelných vozidiel až po protilietadlovú obranu a zásahy zamerané proti pirátom a na rozbíjanie sietí pašerákov s ľuďmi. Fínsko a Švédsko sa na týchto cvičeniach zúčastňujú od polovice 90. rokov.
ZDROJ: teraz.sk
ZDROJ FOTO: teraz.sk
